Rudolf Steiner a joga ?
Antropozofia a jej vzťah k joge
Rudolf Steiner (1861 – 1924) bol členom Teozofickej spoločnosti v jej prvých rokoch; po jej rozdelení založil dnes známu Antropozofiu, ktorej bol sám vedúcim. Skúmal vzťahy v dušných a duchovných svetoch v nevídanom rozsahu a v podrobnom opise. Bol zasvätencom.
V súvislosti s otázkou súčasného duchovného rozvoja človeka skúmal filozofie jogy a dospel k záveru, že tradičná filozofia jogy nie je vhodná pre moderného a západného človeka, pretože ide o „spiatočnícku“ spiritualitu, ktorá podľa neho nezodpovedá potrebám moderného a západného človeka.
Predniesol niekoľko prednášok o filozofii jogy a opísal napríklad systém čakier u ľudí a praktické mentálne cvičenia, ako sa možno dočítať v knihe„Ako získať poznanie vyšších svetov“. Celkovo však bol všetkým možným, len nie predstaviteľom klasickej jogy. V roku 1919 predniesol prednášku na tému „Nová vôľa jogy“.
„Stará jogová kultúra a nová jogová vôľa“
V tejto veľmi významnej prednáške objasnil vývoj ľudského vedomia v priebehu niekoľkých tisícročí a opísal aj zmeny v ľudskej konštitúcii. Podľa jeho názoru Kristova udalosť signalizovala zlom, ktorý sprevádzala zmena ovzdušia alebo atmosféry. V minulosti mali jogíni stále možnosť vdychovať božstvo prostredníctvom dýchania (odtiaľ pramenila účinnosť pránajámy), keďže božstvo prebývalo vo vzduchu. S Kristovou udalosťou to však už nebolo možné a odvtedy bol vzduch znesvätený a v duchovnosti sa zrodil nový proces: Bod spojenia s duchovnosťou sa už nenachádza vo vzduchu, ale vo svetle .
Túto zmenu opísal ako prechod od takzvaného procesu vzdušnej duše k procesu svetelnej duše. Čo by to mohlo znamenať a čo by to malo zmeniť pre jogovú prax – k tomu sa podrobnejšie dostaneme neskôr v Novej jogovej vôli.
Na základe toho Rudolf Steiner sformuloval nový prístup k rozvoju vedomia, ktorý by mal byť orientovaný na budúcnosť, na rozdiel od jogy, ktorá sa snaží o opätovné spojenie s minulým stavom vedomia. S „Novou vôľou jogy“ sformuloval jogu budúcnosti a zároveň pre ňu poskytol duchovno-vedecký základ. Prednáška je zaradená do brožovanej knihy Spôsoby cvičenia
Stotožňovali sa so Steinerovým názorom aj iní bádatelia?
Otto Albrecht Isbert (1901 – 1986), etnológ, podporoval stretávanie a dialóg medzi výskumníkmi jogy a praktizujúcimi východných a západných prístupov k vedomiu na jogovej scéne v Európe.
Keďže mal vedomosti z antropozofie a poznal duchovno-vedecké prístupy Rudolfa Steinera (jeho kritiku tradičnej indickej jogy, ako aj perspektívy jogy pre západného a budúceho človeka), mohol pôsobiť ako vynikajúci sprostredkovateľ a sprievodca. Napísal niekoľko vynikajúcich kníh, ktoré je príjemné čítať aj dnes, napríklad „Joga – práca na sebe“. Bol tiež spoluzakladateľom BDY, ale bohužiaľ o ňom nebolo takmer počuť a rýchlo sa naňho zabudlo.
Christian Fuchs sa vo svojej dizertačnej práci „Recepcia jogy v Nemecku“ z roku 1989 vyjadril takto: „O. A. Isbert, ktorý zomrel v roku 1986, chcel byť chápaný ako jednoznačný zástanca úzkeho spojenia medzi jogou a antropozofiou. V mnohých článkoch tento „starý antropozof“ agitoval za porozumenie medzi týmito dvoma systémami. Vo svojom poslednom článku na túto tému „Antropozofia a joga patria k sebe!“ Isbert opäť vyjadril svoje skutočné sklamanie z odmietavého postoja mnohých antropozofov: Praktizujúci jogy… vždy čelia hlavolamu, keď sa stretávajú s často povýšeneckým alebo aspoň hrubým odmietaním našej cesty praxe zo strany dnešných antropozofov. Je skutočne zarážajúce, ako v tejto myšlienkovej škole, ktorú treba určite brať vážne, zjavne chýba vzdelanie. Veď to, čo sa v súčasnosti píše o joge z antropozofickej strany… je nielen chudobné, ale aj nedostatočné a nesprávne, možno dokonca pohŕdavé.
Podľa vlastného priznania Isbert cítil, že jeho „misia“ je „osamelým volajúcim na púšti“. Ako sám uviedol, vzdialenosť medzi antropozofmi a jogou je dnes neprehliadnuteľná“.
Ďalším výskumníkom, ktorý zdieľa tento prístup, je Heinz Grill (nar. 1960). Za posledných 35 rokov vytvoril modernú cestu jogy a duchovného vzdelávania, ktorá zdieľa názor Rudolfa Steinera, že dnes potrebujeme slobodnú spiritualitu a novú jogu, ktorá sa pozerá do budúcnosti, a nie „dozadu“ v zmysle opätovného spojenia s minulosťou. Viac pozornosti venuje aj procesom svetelnej duše (myšlienkovým a zmyslovým činnostiam) než procesom vzdušnej duše s ich energetizáciou prostredníctvom dychu.
Na rozdiel od Steinera Heinz Grill doplnil telesné cvičenia a rozvinul ich vo svojom životnom diele do takej miery, že sa už nestali prostriedkom na dosiahnutie cieľa, ale estetickým vyjadrovacím prostriedkom duchovných aktivít. Podrobný opis toho, ako to vyzerá, nájdete v knihe Heinz Grill a Der Neue Yogawille.
Vytvoril tak syntézu antropozofie a jogy. Výsledkom nebol nový smer v joge (!), ale úplne slobodný prístup, ktorý nie je založený na systéme alebo smerovaní.
Odporúčanie knihy o živote a diele Rudolfa Steinera (paperback)
AnthroWiki – antropozofická Wikipédia
Rudolf Steiner Complete Edition – všetky diela dostupné online
Pokračovať na stránku: Joga – Made in America
