Rozvoj jogy v Európe

Rané vzťahy s Indiou

Koncom 18. storočia sa v teozofických kruhoch začal rozvíjať živý záujem o indické kultúrne dedičstvo. Angličania už nejaký čas okupovali Indiu, takže sa tam už uskutočňovali určité cesty a výmeny. Teozofi sa zaujímali o indické kultúrne dedičstvo a filozofie; najmä Bhagavadgíta a Pataňdžalího jogové sútry boli v tomto období po prvýkrát preložené do nemčiny. Taktiež Vivekananda (1863 – 1902, obrázok vľavo) a neskôr Jogananda (1893 – 1952, obrázok vpravo) sú veľké indické osobnosti, ktoré boli na Západe dobre známe a ktorých spisy poskytli dôležitý základ pre diskusiu.

               

Bolo to niečo zvláštne, ale nie nezvyčajné, keď teozofi a okultisti pozývali do Európy aj fakírov, aby sa s nimi zaoberali. Existuje niekoľko známych mien a fotodokumentov. V Nemecku pôsobili aj indickí učitelia: napríklad jogín Matho alebo jogín Vithaldas. Predvádzali metódy vrátane fyzických cvičení a tieto javy skúmali a skúmali. Praktizovali sa však predovšetkým mentálne cvičenia.

Všeobecne sa však podrobne varovalo pred praktizovaním telesných cvičení. Známa teozofka Helena Blavatská, ktorá mala ako predsedníčka Teozofickej spoločnosti určite autoritu, napríklad povedala:

„Každého študenta by som dôrazne odrádzal od toho, aby sa pokúšal o niektoré z týchto cvičení hatha jogy, pretože sa buď úplne zničí, alebo sa vráti späť tak ďaleko, že bude takmer nemožné získať späť stratenú pôdu v tejto inkarnácii… Dávajte si pozor!“

(Citát je prevzatý z doktorandskej práce Christiana Fuchsa „Recepcia jogy v Nemecku“ 1989)

Športové „telesné cvičenie“ na Západe v rovnakom čase ako Krišnamachariova joga pre širokú populáciu

Už pred rokom 1900 sa vyvíjali rôzne snahy o rozvoj novej telesnej kultúry, ktorá mala pôvodne – podobne ako v Indii – slúžiť na obranu ľudu. Lingova alebo „švédska gymnastika“ bola základom vojenského drilu. Jahn, otec gymnastiky, bol určite tiež predchodcom, ktorý spočiatku umožnil cvičenie mužskému pohlaviu. Tento pôvodne vojensky obľúbený tréning znamenal udržiavanie zdravia ľudu a zvyšovanie jeho obranyschopnosti; až neskôr mohli gymnastiku cvičiť aj ženy.

Niektoré pohyby v mužskej aj ženskej gymnastike pripomínajú jogové pozície. Ak porovnáte obrázky, t. j. nemeckých gymnastov a gymnastky s indickými jogínmi, navonok vyzerajú totožne.

Ak sa chcete dozvedieť viac, odporúčam vám nasledujúcu literatúru:

Čierna kapitola: Joga za národného socializmu

V období pred druhou svetovou vojnou (1941 – 1945), t. j. v 20. a 30. rokoch 20. storočia, to boli ešte teozofi a okultisti, ktorí sa zaoberali „indickým fakírstvom“. Vyšiel celý rad kníh a podujatí, ako aj správ v dennej tlači a odborných časopisoch. V centre záujmu však stále jednoznačne bolo okultné pozadie, nie fyzická prax.

V tomto období pôsobili aj Issberner-Haldane a J. W. Hauer, ktorí zastávali názory, ktoré sa nám pravdepodobne zdajú zvláštne. Študovali pôvodné indoárijské spisy, t. j. Védy a Bhagavadgítu, a v 30. rokoch 20. storočia čoraz častejšie verejne vyhlasovali, že tieto „árijské spisy“ by Židia nemali čítať, pretože by ich znečistili!

Cieľom jogy bolo vytvoriť árijstvo, ktoré by zodpovedalo postoju národného socializmu! Existujú o tom určité dôkazy. Kniha Joga za národného socializmu od Matiasa Tietkeho o tom poskytuje niekoľko dobre preskúmaných poznatkov.

Cvičenie jogy nebolo počas druhej svetovej vojny zakázané, ako sa všeobecne predpokladá.

Ďalším dôkazom zneužitia filozofie jogy pre národný socializmus je samotný Heinrich Himmler, ktorý osobne, ale aj v rámci SS, reinterpretoval učenie Bhagavadgíty pre seba a používal ho na očistenie svojho svedomia v súvislosti s genocídou Židov. (!)

Ide o veľmi nové a nezvyčajné informácie, ktoré menia zaužívané klišé.

Šivánanda joga v európskom šate ?!

Hoci žil ako sádhu v ášrame, bol Svámí Šivánanda veľmi kozmopolitný a západne orientovaný človek. Udržiaval živú korešpondenciu s ľuďmi z celého sveta a denne písal niekoľko listov.

Najznámejšími predstaviteľmi v Európe boli Boris Saccharow (Nemecko) a Andre van Lysebeth (Belgicko), ktorí študovali jogu korešpondenčne – bez toho, aby sa osobne stretli so Svámím Šivánandom (Van Lysebeth sa s ním stretol až v roku 1963) – a rozvíjali a etablovali ju v Európe.
Ďalšími ľuďmi sú Louis Brinkfort a Edith Enna z Dánska, ako aj Harry Dikman z Nemecka, ktorí študovali jogu prostredníctvom Svámidžího kníh a osobnej korešpondencie a nakoniec boli ním vysvätení za jogirádžu. Takto došlo k priamej výmene medzi Spoločnosťou Božského života a Európou. Aké povznášajúce to muselo byť pre vtedajších adeptov jogy!

Ak však porovnáte ich prístup k praxi s prístupom Višnu Dévanandu, nájdete úplne odlišné štýly a dôrazy. Višnu Dévananda je sám Ind, učil sa priamo od Šivánandu v najužšom osobnom vzťahu, bol duchovným žiakom a napokon vysväteným mníchom. Odišiel na Západ a integroval indické kultúrne dedičstvo do západných podmienok.
Boris Sačarov, Rus žijúci v Nemecku, a Andre van Lysebeth, Belgičan, boli ovplyvnení európskym spôsobom myslenia a života a kresťanskou výchovou. V Európe sa dostali do kontaktu so Swamim Sivanandom a rozvíjali cvičebnú prax v Európe tým, že sa zaoberali neznámou indickou filozofiou a exoticky vyzerajúcou telesnou a dychovou praxou. Obaja prevzali sériu Rišikeš a ďalej ju rozvíjali podľa vlastného chápania.

Boris Sacharov 1899 -1959

Bol ruským exulantom a z Ruska utiekol v roku 1919 po tom, ako boli jeho rodičia zavraždení počas Októbrovej revolúcie v roku 1917. V roku 1937 založil v Berlíne prvú európsku školu jogy, ktorá existovala aj počas vojny (!). V povojnovom období žil a pracoval v Bayreuthe a v Norimbergu/Fürte. Zomrel v roku 1959 pri autonehode na ceste z kurzu jogy z Fürthu do Bayreuthu. So Šivánandom sa osobne nestretol, ale bol mu udelený čestný titul „Joga Raj“ s certifikátom, ktorý sa rovná čestnému doktorátu.

Jeho nástupcom je jeho žiak Sigmund Feuerabendt (1928 – 2024), ktorý pokračoval v práci a neskôr presunul sídlo z Bayreuthu do Ingolstadtu. „Feuerabendtova joga“ je dnes rozšírená najmä v oblasti Ingolstadtu. Ďalšou Sacharovovou žiačkou bola Helmtrud Wielandová, ktorá sa preslávila svojou knihou o filozofii jogy.

Andre van Lysebeth 1920 – 2004

Bol priekopníkom jogy v Európe. V roku 1963 sa v Rišikeši stretol so Šrí Šivánandom a získal tam aj diplom Lesnej akadémie jogy Vedanta. V nasledujúcich rokoch cestoval do južnej Indie a od roku 1964 študoval u Patthabiho Joisa. Do svojho štýlu neskôr začlenil aj aštanga jogu.

Jeho spisy, ako napríklad„Joga pre dnešných ľudí“, vyšli najprv vo francúzštine a rýchlo sa rozšírili do nemecky hovoriacich krajín.

Selvarajan Yesudian
Jeho štýl charakterizoval nemecky hovoriaci svet v 50. a 60. rokoch.

Narodil sa a vyrastal v Indii, študoval medicínu v Maďarsku, v roku 1940 otvoril spolu s Elisabeth Haichovou prvú školu jogy v Budapešti, v roku 1948 vo Švajčiarsku a v roku 1951 slávnu letnú školu na jazere Lugano.

O štýle jogy, ktorý sa naučil v Indii, nie je nič bližšie známe. Vie sa len, že bol slabé dieťa z rodiny lekárov a že dostával súkromné lekcie od indického učiteľa jogy, ktoré výrazne zlepšili jeho zdravotný stav. V kniheŠport a jogaje zobrazený ako silný mladý muž v rôznych pózach. Sám sa filozoficky odvoláva na Vivekanandu a Ramanu Maharišiho.

Yesudianov štýl mal intenzívny vplyv na švajčiarsku a nemeckú povojnovú scénu jogy. Po celé roky mal každý týždeň až 1000 študentov jogy. Mnohí učitelia jogy, ktorí neskôr založili BDY, „Bund Deutscher Yogalehrer“, cvičili jeho štýl a učili sa od neho. Napriek svojej veľkej popularite sa sám vyhýbal médiám.

Reto Zbinden, Švajčiarsko, uverejnil podrobnú poctu Yesudianovi: Selvarajan Yesudian a polstoročie histórie jogy vo Švajčiarsku

Kliknutím sem získate opis jeho štýlu cvičenia: Yesudian Yoga

V 70. a 80. rokoch

v Európe a Amerike nastal skutočný boom jogy. Z Ameriky do Európy po prvýkrát prišli impulzy, ako napríklad „praktická gymnastika hatha jogy“ Karen Zebroffovej v televíznych programoch, ktoré boli prijaté s nadšením.

V Nemecku vznikli školy jogy a učitelia jogy sa začali združovať do asociácií a stanovovať štandardy vzdelávania. Rozmach zaznamenala joga v centrách vzdelávania dospelých a obľúbenými sa stali časopisy o joge.

Joga v NDR a východnom bloku

Už samotný názov nevydanej knihy:„Yoga in der DDR – geächtet, geduldet, gefördert“ od Mathiasa Tietkeho opisuje, ako sa s cvičením jogy zaobchádzalo v NDR a iných socialistických krajinách. Tu je ukážka z čítania.

Pokračovať na stránku: Rudolf Steiner a joga

Bildquellen