Hravé skúšanie a omyl, pravidelné opakovanie, železná disciplína a vytrvalosť alebo dokonca opatrný prístup sú bežnými spôsobmi učenia sa pohybu.
Pojem „forma pohybu“ sa však používa najmä v mechanike. Tam sa používa na opis (…) okrem síl v sústave aj pohybov telies, pretože aj pohyby zvyčajne súvisia so silami.“1
V joge, rovnako ako v iných druhoch pohybu, sa na jednej strane zaoberáme pohybmi tela, ale na druhej strane aj skrytými silami, ktoré umožňujú telu pohyb vôbec vykonať.
Podrobný výskum týchto súvislostí a ich pochopenie by bolo ďalším spôsobom nazerania na formy pohybu, ktorý je podrobnejšie vysvetlený nižšie.
Rozpoznanie formy pohybu
Predtým, ako sa hnutie môže realizovať osobne, možno ho najprv študovať. To znamená pozrieť sa veľmi zblízka na osobu, ktorá pohyb vykonáva, alebo urobiť fotografiu, na ktorej je pohyb jasne viditeľný. Na fotografiu sa však nepozerá len v úžase, ale pozorovanie možno rozšíriť o konkrétny obsah tým, že sa na cvičenie pozrieme podľa určitých kritérií.
Zvláštnosťou tohto typu kontemplácie je, že táto počiatočná otázková kontemplácia vytvára takzvaný „objektový odkaz“ na cvičenie. Ako subjekt sa s otázkou postavíte tvárou v tvár cvičeniu, objektu, a túto koncentráciu udržíte niekoľko minút.
Koncentráciu môžu sprevádzať napríklad tieto kritériá vo forme otázok:
- Kde je centrum hnutia?
- Kde sa hnutie začína a kam smeruje?
- Kde je napätie, kde je uvoľnenie?
- Aká je kvalita pohybu?
- Je pohyb silný alebo jemný, plynulý alebo snaživý?
- Aké je vyjadrenie tejto pozície?
- Zdá sa vám cvičenie ľahké alebo namáhavé, kontemplatívne alebo bdelé?
- Aké formy majú? Aký účinok majú tieto formy? Sú jasne štruktúrované alebo majú mäkký výraz?
Tento prvý krok kontemplácie podnecuje aktivitu vo vedomí prostredníctvom konkrétnych odkazov, pretože cvičenie sa nehodnotí z bežnej sympatie alebo dokonca antipatie, ale v ideálnom prípade sa naň nazerá v úplne novom svetle, čo najviac oslobodenom od predchádzajúcich skúseností a asociácií.
Vďaka slobodnému pozorovaniu ustupuje myseľ so svojimi unáhlenými úsudkami do pozadia a vzniká vedome vytvorený príjemný pokoj. Pokoj je tu výsledkom činnosti vykonávanej vo vedomí, ktorá je veľmi nezvyčajná: objekt, pohyb, udržíte v pozornosti dlhší čas a nezaťažujete ho subjektívnymi súdmi, ale skúmate ho podľa navrhnutých kritérií.
Zaviesť formu pohybu
Keď je obraz cvičenia dostatočne preskúmaný a súvislosti medzi jednotlivými pohybmi sa stanú hmatateľnejšími, v ďalšom kroku sa cvičenie vybuduje v predstavách. Tu sa však uvažovaný objekt jednoducho nezapamätá, ale vo vedomí sa má vytvoriť živý obraz, až kým pred vami nestojí jasne a konkrétne. To si vyžaduje a trénuje živú a aktívnu predstavivosť. Je dôležité myslieť na obraz čo najvernejšie, aby sa zachoval odkaz na predmet.
Predstavivosť, ktorú možno považovať aj za tvorivý proces, pretože obraz je do určitej miery obnovený, zvyčajne vyvoláva aj určité pocity z cvičenia. Nejde o zhovievavé pocity, ale skôr o cit pre samotnú formu pohybu, pre súvislosti, pre vyjadrenie polohy. S tým súvisí aj narastajúce vnútorné rozrušenie, ktoré vás motivuje k prežívaniu pohybovej formy vlastným telom.
Vytvorenie formy pohybu
Ďalším krokom je praktická realizácia pohybovej formy. Pritom má zmysel sústrediť sa najprv na jeden aspekt už vykonaného prevedenia a priviesť ho k viditeľnému vyjadreniu telom. Cieľom tu nie je priamo čo najdokonalejšie kopírovať pozíciu, ale skôr starostlivo realizovať predtým naštudovanú pohybovú formu. Pohyb sa tu dá skutočne vytvoriť, jednotlivé prvky a formy sa vypracúvajú krok za krokom ako v umeleckom diele. Aby sme sa vyhli upadnutiu do starých pohybových vzorcov, je dôležité vždy sa vedome orientovať na predtým vytvorený obraz v predstavách. To trénuje koncentráciu a predstavivosť v mysli a zároveň poskytuje orientáciu pri vykonávaní. Čím jasnejší je obraz cvičenia vo vašej mysli, tým ľahšie je ho realizovať v praxi.
Tento pohybový prístup vyvinutý Heinzom Grillom, ktorý sa realizuje v cvičebnej metóde „New Yoga Will“, možno flexibilne aplikovať na všetky druhy pohybu. Rozhodujúce je pritom to, že sa nenapodobňuje pozícia, postoj, pohyb zo zvyku, ale že sa trénuje vedomie v jeho tvorivej činnosti prostredníctvom vytvárania predstavivosti pre cvičenie a v súvislosti s tým je možný pokrok a ďalší rozvoj predchádzajúcich schopností.
Zaujatie formou pohybu, jeho rozpoznanie, predstavenie si ho a nakoniec jeho nové vytvorenie podporuje tvorivú činnosť a umožňuje rozvoj nových, predtým nepoznaných zručností a otvára nové individuálne možnosti.
Pohybové formy pozdravu slnku surya namaskara sú tu znázornené veľmi jasne:
https://heinz-grill.de/surya-namaskara/
podľa Julija
1 lernort-mint.de
