Tento článok sa bližšie zaoberá pojmami brahman a átman, ktoré sa často používajú v joge? Ako sa dajú tieto hlboké pojmy pochopiť?
Termín brahman
V hinduistickej filozofii Brahman (sanskrit, n. ब्रह्मन् brahman) označuje duchovný svet archetypov celého stvorenia sveta, z ktorého pochádzajú všetky idey, myšlienky a formy.1 Tento duchovný svet však nie je monoteistickým božským absolútnom. Táto filozofia skôr opisuje pluralizmus, ktorý sa prejavuje v rôznych božstvách a množstve obrazov a cností.2 Tento rozmanitý duchovný svet však nie je dimenziou, ktorá je ľuďom vzdialená a nepoznateľná. Spravidla si ho však dostatočne neuvedomujú, a preto zvyčajne žijú v tzv. máji, nevedomosti a ilúzii. Podľa svetonázoru advaita-vedanty táto maya zahaľuje jediný skutočný brahman ako závoj hmly, takže ľudia vnímajú len pozemský svet javov a mylne sa domnievajú, že je trvalý.3
V západnej filozofii Platón označuje tento nadradený rozmer, na ktorom sú založené všetky pozemské javy, ako svet ideí. Podľa neho svet ideí predstavuje skutočnú realitu, zatiaľ čo všetky zmyslovo vnímateľné objekty sú len jej odtlačkom.4 Rudolf Steiner pre tento svet ideí zaviedol pojem „krajina ducha“. Obsahuje duchovné archetypy všetkých vecí a bytostí, ktoré existujú vo svete a z ktorých vychádzajú aj ľudské myšlienky. Tak ako tieň na stene predstavuje obraz nejakého predmetu, ľudské myšlienky predstavujú obraz archetypu tejto myšlienky z duchovnej krajiny. 5
Túto nadradenú, neosobnú realitu, ktorá je vyjadrená rôznymi pojmami brahman, svet ideí, duchovný svet alebo duchovná krajina, nemôže človek priamo uchopiť alebo dokonca vidieť zmyslami. Trénovaním schopností vedomia myslieť, cítiť a chcieť ju však môže jednotlivec diferencovane prežívať a napokon osobne vyjadriť. Toto individuálne vyjadrenie, keď realizácia dosiahne najvyššiu úroveň poznania, sa nazýva átman.
Termín atman
Atman (sanskrit, n., आत्मन्,) možno preložiť ako dych života. Opisuje vrodené semeno v každej ľudskej bytosti, ktoré chce v priebehu života dosiahnuť vyšší rozvoj. Vo všeobecnosti sa ním rozumie realizované ja, ktoré možno označiť aj ako „individuálne jadro bytia“.6 V starých spisoch indickej filozofie, upanišadách, sa však individuálne realizovaná duša nevníma izolovane, ale chápe sa v úzkom spojení s väčším celkom, svetovou dušou.7 Kým brahman opisuje apersonálny svet ducha, átman sa vzťahuje na realizovaného osobného jednotlivca.
Spojenie medzi brahman a átmanom
V učení indického filozofa Šankaru sa tieto dva pojmy stotožňujú, čo znamená, že átman je rovnakej kvality ako brahman.8 To opisuje, ako sa individuálne realizovaná duša átman stáva vyjadrením duchovného sveta ideí a myšlienok brahman.9 V indickej filozofii sa táto cesta delí na tri stupne manas, buddhi a átman. V nadväznosti na to Heinz Grill vypracoval „Novú jogovú vôľu“, súčasnú duchovnú vzdelávaciu cestu, ktorá kladie do centra myšlienku rozvoja a prakticky opisuje, ako môže každý človek rozvinúť univerzálnu ideu do ideálu, o ktorý sa oplatí usilovať, a nakoniec ju vyjadriť prostredníctvom celej svojej osobnosti.
Tri fázy: manas, buddhi, átman
Manas všeobecne opisuje myslenie, ktoré sa vyznačuje logikou. Vo svojej najjednoduchšej podobe sa vzťahuje na všetky reflexívne a recepčné myšlienkové procesy. V konečnom dôsledku ho možno rozšíriť, keď sa vedome realizované myšlienky tvoria a premýšľajú v logickom slede. Vo vznešenejšom zmysle manas opisuje ľudskú schopnosť samostatne rozvinúť univerzálnu, nadradenú myšlienku do živých pojmových obrazov. Tento proces však nie je intelektuálny, kategorizujúci, ale opisuje citlivý, pohyblivý a tvorivý proces vo vedomí. 10
Buddhi tvorí druhý článok a súvisí s emocionálnym svetom. Nejde však o bežné emócie, ktoré vznikajú automaticky z nevedomia, ale o vedomé a citlivé pocity, ktoré vznikajú z imaginatívnej myšlienkovej činnosti manas. Keď sa myšlienka dlhší čas rozvíja do konkrétnych predstáv, vznikajú jemné pocity pravdy, ktoré preniknú človeka a čoraz viac ho s touto myšlienkou spájajú. V dôsledku toho sa realizácia tohto ideálu stáva hlbokým záujmom človeka.
Atman sa dotýka najhlbšej sily duše vôle a rozvíja sa vtedy, keď sa myšlienka vyjadrí prostredníctvom sily myslenia manas v spojení s hlbokými pocitmi pravdy buddhi do celej štruktúry osobnosti, a tým aj vôle atman. Táto realizovaná a rozvinutá sila vôle však nestojí sama o sebe izolovane, ale v ideálnom prípade v koordinovanom spojení s vyššími zákonmi duchovného sveta brahman, a teda aj s blížnymi. Jednotlivý človek potom celou svojou osobou reprezentuje univerzálnu múdrosť a vyžaruje ju prostredníctvom svojich činov a slov. Realizácia vyššieho ideálu celku dodáva prirodzenú autenticitu, má posilňujúci účinok na spoluobčanov a životné prostredie a v konečnom dôsledku buduje celý vesmír. 11
Šankara hovorí:„átman je rovný brahmanu“ a znamená to, ako vysvetlil, že najvyššia úroveň realizácie, ktorú človek dosiahne, zodpovedá prvotnému duchovnému svetu brahmanu.
podľa Julija
Zdroje:
1 https://heinz-grill.de/geistige-heimat-gegen-lugen/
2 Heinz Grill: 7 sedmičiek života a 7 čakier, Synergie Verlag, Roßdorf, 2019, s. 37
3 Helmtrud Wieland: Das Spektrum des Yoga, 1992, Verlag Hinder und Dehlmann, Gladenbach, s. 323
4 https://de.wikipedia.org/wiki/Ideenlehre
5 https://anthrowiki.at/GA_9#III._Das_Geisterland
6 Helmtrud Wieland: Das Spektrum des Yoga, 1992, Verlag Hinder und Dehlmann, Gladenbach, s. 134
7 Heinz Grill: 7 sedmičiek života a 7 čakier, 2019, Synergie Verlag, Roßdorf, s. 203
8 Helmtrud Wieland: Das Spektrum des Yoga, 1992, Verlag Hinder und Dehlmann, Gladenbach, s. 243
9 https://de.wikipedia.org/wiki/Shankara
10 Heinz Grill: 7 sedmičiek života a 7 čakier, Synergie Verlag, Roßdorf, 2019, s. 191
11 https://heinz-grill.de/geistige-heimat-gegen-lugen/
