Tak, ako sa líšia štýly jogy, tak sa líši aj prístup k dýchaniu. Neexistuje „správne alebo nesprávne“, existujú len rôzne východiská a motívy pre používanie dychu.
Rozšírené je spojenie dýchania s pohybom, ktoré je typické pre klasickú jogovú prax. Mnohí cvičenci jogy používajú dýchanie aj na dobíjanie tela energiou. Dýchanie sa využíva aj na to, aby sme lepšie našli cestu do pohybu a stali sa tak pružnejšími. Ešte iní si dych nevšímajú a neprikladajú mu žiadny význam pri začleňovaní do telesných cvičení. Ponechať mu úplnú voľnosť a dokonca sa vedome vzdať energetizácie – v prospech slobodného vedomia – predstavuje nový prístup v jogovej praxi.
Praktické dychové cvičenia
Ak na seba necháme pôsobiť rôzne štýly jogy (a tiež tanečné štýly), môžeme si predstaviť, ako dych prúdi cez výraz človeka. Ako funguje telo, ako funguje pohyb? (napr. pomalé, ľahké, kompaktné, ladné, pevné, voľné, statické, pohyblivé atď.)
Je rozumné nerobiť unáhlené súdy, pretože to, čo je známe alebo sa zdá byť príťažlivé, sa často považuje za dobré a správne, zatiaľ čo neznáme sa často spontánne odmieta.
Ide však len o pozorovanie a všímanie si, ako sa ľudia pohybujú a aký dojem na mňa ako pozorovateľa zanechávajú. Užitočné by mohlo byť aj pozorovanie toho, kam je pozornosť (vedomie) cvičiaceho zameraná (dovnútra, von, na telo, dych, na obsah atď.) Do pozorovania možno zahrnúť aj akustické vedenie alebo počuteľnosť dýchania v miestnosti.
Príklady z jogy:
Začnime klasikou: hovorí sa, že joga sa stáva jogou, pretože dýchanie sa spája s pohybom.
V ashtanga joge sa súčasne, t. j. počas fyzických cvičení (počuteľne), používa takzvané udždžají pránajáma dýchanie, ktoré vytvára intenzívnu energizáciu tela.
V treťom príklade je dýchanie povolené úplne voľne. Nie je kombinované s pohybom ani sa nepoužíva na pomoc pri hľadaní cesty do pohybu.
Príklady z tanca:
Tanec / Improvizácia
Získané dojmy je možné neskôr opätovne preskúmať a vzájomne porovnať.
podľa Angelika
