{"id":2423,"date":"2020-08-30T17:30:41","date_gmt":"2020-08-30T15:30:41","guid":{"rendered":"https:\/\/yoga-stile-im-vergleich.de\/2020\/08\/30\/ako-mozno-sebaurcenie-chapat-ako-proces-nadosobneho-rozvoja\/"},"modified":"2020-08-30T17:30:41","modified_gmt":"2020-08-30T15:30:41","slug":"ako-mozno-sebaurcenie-chapat-ako-proces-nadosobneho-rozvoja","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/yoga-stile-im-vergleich.de\/sk\/2020\/08\/30\/ako-mozno-sebaurcenie-chapat-ako-proces-nadosobneho-rozvoja\/","title":{"rendered":"Ako mo\u017eno „sebaur\u010denie“ ch\u00e1pa\u0165 ako proces nadosobn\u00e9ho rozvoja?"},"content":{"rendered":"\n
\"\"<\/figure>\n\n

Pou\u017e\u00edvanie pojmu<\/strong><\/p>\n\n

Pojem „sebaur\u010denie“ sa v r\u00f4znych kontextoch pou\u017e\u00edva r\u00f4zne. V sociol\u00f3gii sa sebaur\u010den\u00edm ozna\u010duje nez\u00e1vislos\u0165 jednotlivca od ak\u00e9hoko\u013evek druhu vonkaj\u0161ej kontroly, napr. prostredn\u00edctvom soci\u00e1lnych obmedzen\u00ed alebo \u0161t\u00e1tneho n\u00e1silia. Na druhej strane v psychol\u00f3gii sa tento pojem vz\u0165ahuje na schopnos\u0165 prevzia\u0165 zodpovednos\u0165 za vlastn\u00fd vn\u00fatorn\u00fd \u017eivot. Vo filozofii sa sebaur\u010den\u00edm ozna\u010duje napr\u00edklad nez\u00e1vislos\u0165 jednotlivca od jeho vlastn\u00fdch pohn\u00fatok a t\u00fa\u017eob1<\/sup><\/a>. <\/p>\n\n\n\n

Ak to zhrnieme, pojem sebaur\u010denia sa vz\u0165ahuje na schopnos\u0165 rozhodova\u0165 o svojom osobnom \u017eivote z vlastnej v\u00f4le.<\/p>\n\n

Ak\u00fd v\u00fdznam m\u00e1 v\u0161ak tento \u010dasto pou\u017e\u00edvan\u00fd pojem, ke\u010f ho \u010falej rozoberieme?<\/p>\n\n

Pojem sebaur\u010denie sa sklad\u00e1 z dvoch podstatn\u00fdch mien, ktor\u00e9 mo\u017eno spo\u010diatku pri po\u010diato\u010dnej diferenci\u00e1cii posudzova\u0165 oddelene od seba: „self“ a „determination“.<\/p>\n\n

Pojem „ja“ sa tie\u017e pou\u017e\u00edva nejednotne v z\u00e1vislosti od kontextu. Vo v\u0161eobecnosti sa n\u00edm rozumie identita alebo individualita \u010dloveka2<\/sup><\/a>. Ja sa pova\u017euje za centrum osobnosti a posil\u0148uje alebo zd\u00f4raz\u0148uje pojem „ja“.3<\/sup><\/a> Ja mo\u017eno definova\u0165 ako esenci\u00e1lne jadro alebo prvotn\u00fd z\u00e1klad osobnosti, ktor\u00fd existuje nez\u00e1visle od meniacich sa obsahov vedomia alebo situ\u00e1ci\u00ed.4<\/sup><\/a> V z\u00e1sade sa tieto defin\u00edcie t\u00fdkaj\u00fa osobn\u00e9ho, subjekt\u00edvneho, individu\u00e1lneho. <\/p>\n\n

Je v\u0161ak ja samozrejmou s\u00fa\u010das\u0165ou \u013eudskej bytosti, ktor\u00e1 existuje od po\u010diatku?<\/p>\n\n

Eckart Tolle p\u00ed\u0161e: „Ke\u010f u\u017e nie sme posadnut\u00ed myslen\u00edm, ale pou\u017e\u00edvame svoje myslenie, potom m\u00f4\u017eeme za\u017ei\u0165 svoje prav\u00e9 ja. Toto ja nie je osobnos\u0165, ktor\u00fa ukazujeme vonkaj\u0161iemu svetu, na\u0161a profesia, n\u00e1\u0161 vonkaj\u0161\u00ed vzh\u013ead alebo roly, ktor\u00e9 v \u017eivote hr\u00e1me. Na\u0161e prav\u00e9 ja je teda nie\u010do, \u010do je n\u00e1m prirodzene vlastn\u00e9, ale \u010do e\u0161te mus\u00edme objavi\u0165, t. j. skuto\u010dne „odhali\u0165“. <\/p>\n\n

Prv\u00e9 rozl\u00ed\u0161enie je tu v tom zmysle, \u017ee ja sa nevz\u0165ahuje len na existuj\u00facu osobnos\u0165 jednotlivca, ale \u017ee ja opisuje nie\u010do, \u010do podlieha procesu.<\/p>\n\n

Pojem „ur\u010denie“ sa m\u00f4\u017ee vz\u0165ahova\u0165 aj na r\u00f4zne ohnisk\u00e1. Vo v\u0161eobecnom a praktickom jazykovom pou\u017eit\u00ed sa determin\u00e1cia ch\u00e1pe ako rozhodovanie, prij\u00edmanie rozhodnutia. Z\u00e1rove\u0148 sa v\u0161ak tento pojem m\u00f4\u017ee ch\u00e1pa\u0165 aj ako by\u0165 determinovan\u00fd, ako povolanie. 5<\/sup><\/a><\/p>\n\n

Heinz Grill sp\u00e1ja toto ur\u010denie s pojmom \u017eivotn\u00e9ho poslania, ktor\u00e9 s\u00favis\u00ed so \u0161iestym centrom vedomia alebo \u010dakrou:<\/p>\n\n

„Tu v hlave, a ak to lokalizujeme fyzicky, v tejto malej \u017e\u013eaze, ktor\u00e1 vysiela do tela najrozmanitej\u0161ie horm\u00f3ny, sa skr\u00fdva tajomn\u00e9 poslanie, ktor\u00e9 mo\u017eno ozna\u010di\u0165 ako \u017eivotn\u00e9 poslanie, alebo sk\u00f4r tu \u010dak\u00e1 v\u00fdvojov\u00fd proces, ktor\u00fd chce prinies\u0165 z\u00e1kladn\u00e9 \u017eivotn\u00e9 kvality a mor\u00e1lne hodnoty.“ 6<\/a><\/p>\n\n

Tu je potrebn\u00e9 zd\u00f4razni\u0165 aspekt procesu v\u00fdvoja. \u017divotn\u00e9 poslanie sa opisuje ako nie\u010do pohybliv\u00e9, \u010do sa v\u0161ak nevyv\u00edja svojvo\u013ene, ale ktor\u00e9ho v\u00fdvoj je orientovan\u00fd na mor\u00e1lne hodnoty. Tieto mor\u00e1lne hodnoty sa zasa m\u00f4\u017eu sp\u00e1ja\u0165 s ide\u00e1lmi. Tie sa tie\u017e nerozv\u00edjaj\u00fa svojvo\u013ene, ale s\u00fa spojen\u00e9 s jasn\u00fdmi a logick\u00fdmi my\u0161lienkami, ktor\u00e9 sa vedome pestuj\u00fa v du\u0161i a m\u00f4\u017eu sl\u00fa\u017ei\u0165 ako vn\u00fatorn\u00e1 orient\u00e1cia. <\/p>\n\n

Z doteraj\u0161ej diskusie o tomto pojme je zrejm\u00e9, \u017ee ja aj \u00fa\u010del maj\u00fa nie\u010do spolo\u010dn\u00e9 s pohybom a nemo\u017eno ich pova\u017eova\u0165 za samostatn\u00fa jednotku.<\/p>\n\n

V tejto chv\u00edli m\u00e1 zmysel pozrie\u0165 sa na tento aspekt bli\u017e\u0161ie a sp\u00fdta\u0165 sa, ak\u00fd pohyb, ak\u00e1 aktivita by sa mohla skr\u00fdva\u0165 za t\u00fdmito pojmami.<\/p>\n\n

\u010co predch\u00e1dza sebaur\u010deniu?<\/strong><\/p>\n\n

Aby sme mohli vies\u0165 sebaur\u010duj\u00face rozhodnutie, sebaur\u010duj\u00faci \u017eivot, je potrebn\u00e9 najprv dobre rozli\u0161ova\u0165 medzi t\u00fdm, \u010do sa rob\u00ed z „ja“, z vedom\u00e9ho rozhodnutia, z vybran\u00e9ho ide\u00e1lu, a t\u00fdm, \u010do je motivovan\u00e9 in\u00fdmi, nevedom\u00fdmi mot\u00edvmi. Tieto nevedom\u00e9 mot\u00edvy zasa m\u00f4\u017eu n\u00e1js\u0165 po\u010diato\u010dn\u00fa diferenci\u00e1ciu v rozli\u0161ovan\u00ed medzi vn\u00fatrom a vonkaj\u0161kom: <\/p>\n\n

Nevedom\u00e9 mot\u00edvy, ktor\u00e9 s\u00fa absorbovan\u00e9 a prisp\u00f4soben\u00e9 nepozorovane prostredn\u00edctvom vonkaj\u0161\u00edch vplyvov, ako s\u00fa sugescie, manipul\u00e1cie alebo l\u017ei, formuj\u00fa ur\u010dit\u00e9 presved\u010denia a ved\u00fa k identifik\u00e1cii s prijat\u00fdmi vzorcami, ktor\u00e9 potom nepozorovane charakterizuj\u00fa myslenie, c\u00edtenie a v\u00f4\u013eu jednotlivca. Vedomie v\u0161ak ovplyv\u0148uj\u00fa aj vn\u00fatorn\u00e9 psychologick\u00e9 procesy, ako s\u00fa zvyky, obavy a in\u00e9 determin\u00e1cie, ktor\u00e9 mo\u017eno obst\u00e1li v sk\u00fa\u0161ke \u010dasu a sprostredk\u00favaj\u00fa ur\u010dit\u00fd pocit bezpe\u010dia. V d\u00f4sledku toho sa ur\u010dit\u00e9 vn\u00fatorn\u00e9 \u0161trukt\u00fary opakovane reprodukuj\u00fa a s\u0165a\u017euj\u00fa jednotlivcovi nezaujat\u00fd v\u00fdvojov\u00fd proces, ktor\u00fd sa okrem in\u00e9ho prejavuje odp\u00fatan\u00edm sa od zdeden\u00fdch vzorcov myslenia, c\u00edtenia a spr\u00e1vania. Po tomto odp\u00fatan\u00ed sa od soci\u00e1lnych a osobn\u00fdch determinantov nasleduje nakoniec preorientovanie sa na slobodne zvolen\u00fd ide\u00e1l, v ktorom sa vid\u00ed osobn\u00e1 aj soci\u00e1lna, medzi\u013eudsk\u00e1 hodnota. <\/p>\n\n

Schopnos\u0165 rozli\u0161ova\u0165 mo\u017eno ch\u00e1pa\u0165 ako du\u0161evn\u00fa vlastnos\u0165, ktor\u00e1 si vy\u017eaduje diferencovan\u00fd rozvoj schopnost\u00ed du\u0161e.<\/p>\n\n

Rozv\u00edjan\u00edm t\u00fdchto vz\u00e1jomne prepojen\u00fdch s\u00edl, ktor\u00e9 mo\u017eno ozna\u010di\u0165 ako myslenie, c\u00edtenie a chcenie, je mo\u017en\u00e9 v prvom kroku spozorova\u0165 star\u00e9 vzorce a \u0161trukt\u00fary a n\u00e1sledne ich transformova\u0165. Zvolen\u00fd ide\u00e1l, ku ktor\u00e9mu sa \u010dlovek chce vn\u00fatorne a tie\u017e v spolo\u010denskom \u017eivote orientova\u0165, je d\u00f4le\u017eit\u00fdm predpokladom na to, aby si \u010dlovek v\u0161imol n\u00e1vyky alebo manipul\u00e1cie, zamyslel sa nad nimi a n\u00e1sledne konal na z\u00e1klade tohto vedome zvolen\u00e9ho rozhodnutia. Ide\u00e1l tak sl\u00fa\u017ei ako vn\u00fatorn\u00e1 orient\u00e1cia a umo\u017e\u0148uje reorganizova\u0165 sily du\u0161e. Takto sa m\u00f4\u017ee \u017eivot \u010doraz viac riadi\u0165 vedom\u00edm a ide\u00e1lom, ktor\u00fd sa nezastavuje pri osobnom rozvoji, ale nach\u00e1dza svoju realiz\u00e1ciu aj v spolo\u010denskej interakcii, a t\u00fdm prospieva \u013eudstvu. <\/p>\n\n

pod\u013ea Julija<\/p>\n\n

Zdroje: 1https:\/\/www.duden.de\/rechtschreibung\/Selbstbestimmung 2https:\/\/www.duden.de\/rechtschreibung\/Selbst 3https:\/\/de.wikipedia.org\/wiki\/Selbst 4https:\/\/www.spektrum.de\/lexikon\/psychologie\/selbst\/13845 5https:\/\/www.duden.de\/rechtschreibung\/Bestimmung 6H. Grill, Kozmos a \u010dlovek, Lammers Koll, 2015<\/p>\n\n

<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Pou\u017e\u00edvanie pojmu Pojem „sebaur\u010denie“ sa v r\u00f4znych kontextoch pou\u017e\u00edva r\u00f4zne. V sociol\u00f3gii sa sebaur\u010den\u00edm ozna\u010duje nez\u00e1vislos\u0165 jednotlivca od ak\u00e9hoko\u013evek druhu vonkaj\u0161ej kontroly, napr. prostredn\u00edctvom soci\u00e1lnych obmedzen\u00ed alebo \u0161t\u00e1tneho n\u00e1silia. Na druhej strane v psychol\u00f3gii sa tento pojem vz\u0165ahuje na schopnos\u0165 prevzia\u0165 zodpovednos\u0165 za vlastn\u00fd vn\u00fatorn\u00fd \u017eivot. Vo filozofii sa sebaur\u010den\u00edm ozna\u010duje napr\u00edklad nez\u00e1vislos\u0165 jednotlivca od … <\/p>\n

Pokra\u010dova\u0165 v \u010d\u00edtan\u00ed „Ako mo\u017eno „sebaur\u010denie“ ch\u00e1pa\u0165 ako proces nadosobn\u00e9ho rozvoja?“<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-2423","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-nicht-kategorisiert"],"aioseo_notices":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/yoga-stile-im-vergleich.de\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2423","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/yoga-stile-im-vergleich.de\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/yoga-stile-im-vergleich.de\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/yoga-stile-im-vergleich.de\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/yoga-stile-im-vergleich.de\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2423"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/yoga-stile-im-vergleich.de\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2423\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2424,"href":"https:\/\/yoga-stile-im-vergleich.de\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2423\/revisions\/2424"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/yoga-stile-im-vergleich.de\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2423"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/yoga-stile-im-vergleich.de\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2423"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/yoga-stile-im-vergleich.de\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2423"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}